Cestopisy

Kde sme sa túlali? počkaj, pozriem cestopisy.pal.sk...

Balkán 2016

Jul 162016

Balkánsky okruh po nádhernej prírode a krásnych cestách. Prekrásny Durmitor, kolosálny kaňon rieky Tara, Kotorská Boka, Pláže v Albánsku, bosniansky vodopád Kravica. Pre mňa dokonalá dovolenka v teple a v prírode.

undefined

 

09.07.2017

Balkán je moja srdcová záležitosť. Podobné tripy sme absolvovali už viac krát, preto som naplánoval len tie čerešničky na tortičke.

Zraz obligátne na rusovskej pumpe OMV. Prišiel sa s nami rozlúčiť Ivanko, tento krát zo zdravotných dôvodov nemohol ísť s nami. Na hraniciach sme si kúpili 10-dňové diaľničné známky na Maďarskú nudu. Prvý krát sme stáli pár kilometrov pred Budapešťou. Cez Moháč, kde sa musí asi na 80 kilometrov zísť z diaľnice a pri chorvátskom Osijeku zase na diaľnicu sme prešlk krížom cez severný pásik Chorvátska. Jedli sme na obed v reštaurácií v Bosne s názvom Kotromaničevo Etno selo. Varili domácky, čerstvé jedlá. Mali sme jahňacie so zemiakmi pod slnečníkom na drevenej lavici.

undefined

Prebehli sme jedinú diaľnicu v Bosne a Hercegovine a zliezli tesne pred mestom Visoko v Obci Zenica, kde sme hneď pri ceste našli ubytovanie s názvom San Maríno. Motorky nám zamkli za mrežu. Sedeli sme nejaký čas v reštaurácií a neskôr na balkóne. Mám poznačené, že nenávidím Miloša. Asi šlivovic ;o) 

660 km

10.07.2017 Durmitor, Plužine

Ráno nás čakalo pekné počasie. Boli sme na skok od Visoka a od pyramíd, ktoré sú najväčšie na svete. Nenechali sme si to teda ujsť. Pre mňa to bolo poriadne sklamanie. Pyramídy vidí človek s poriadnou dávkou predstavivosti z 2km vzdialenosti. Lenka s Jakubom popozerali informačné tabule a zistili, že na poznanie tohoto fenoménu je nutný aspoň jeden deň. Preto sme si dali kávu a vypadli na diaľnicu do Sarajeva. Predtým sme sa museli zastaviť na pumpe. Bolo tam ale arabské wc, tak Maroš navštívil obchodné centrum oproti. Zo Sarajeva v povodí rieky Bistrica, ktoré je skvostné, sme prešli do mesta Foča. 

undefined

Do dediny HUM vedie veľmi úzka cesta a miestami je absolútne bez asfaltu a lemujú ju skaly a z druhej strany rieka Piva. Kúsok za sútokom riek Tara a Pliva, kde vzniká rieka Drina je drevený most, ktorý tvorí hranicu. Hraničný prechod na Bosnianskej strane sa volá HUM a na čiernohorskej strane Štepanovo poljie. Stále sú tu po tých rokoch tabule: "Republika Srbska" a za mostom je opustený hraničný prechod. Ten nový postavený z EU fondov je tesne za mostom. Dá sa tu raftovať, ubytovať a je tu viacero reštaurácií s krásnymi výhľadmi. Najedli sme sa na terase a pokračovali ďalej. Dnešný cieľ bol Žabljak. Popri priehrade Plužine sme viac krát stáli. Tu je už cesta široká s úžasnými tunelmi a skvostnými scenériami. 

undefined

undefined

Pri priehrade je nenápadná križovatka pred mostom, kde treba zatočiť na cestu P14, ktorá vedie cez Durmitor. Hned ako sme zatočili dostali sme sa cez spleť tunelov a serpentín do iného sveta. Na začiatku nás privítal kostol a malá krčmička pre motorkárov. Boli tu vystavené staré zhrdzavené československé motorky.

undefined

 

Durmitor je pohorie na severe Čiernej Hory pri hraniciach s Bosnou a Hercegovinou. Je súčasťou Dinárských hôr. Najvyšším vrcholom Durmitoru je Bobotov kuk (2 523 m). Krajina je pustá, rastie tu prevažne tráva, borovica horská a rôzne druhy machov. Celá oblasť je tvorená vápencom rovnako ako celé jadranské pobrežie Chorvátska a Bosny. Je tu množstvo plies, na vápencových skalách je perfektne vidieť  ako sa vrásnili. Na každom kroku sú lavičky, kde sa dá pookriať. Miloš bol trocha nervózny so zákrut. Cesta je to užšia a nie vždy je kvoli skalám vidieť za zákrutu. Keďže sa tu chovajú ovce, sú tu po nich šmyklavé stopy a v zákrute sa može objaviť traktor s prívesom plným sena. Tesne pod Bobotovým bukom sa dá zastať a cesta potom vedie smerom dolu do Žabljaku.

 

undefined

Žabljak je lyžiarské stredisko. Prešli sme si ho a hneď sme našli ubytovanie v rozkošnom penzióne Jarovanica tesne pri lyžiarskej trati. Spravili nám večeru a mali dobre pivko.

255 km

 

11.07.2016 Durdevica, Škodarské jazero, Ulcinj 

Ráno sme čakali na Maroša a Kuba. S Lenkou sme tento čas využili na prechádzku na blízky kopec, odkiaľ bol výhľad na Žabljak a okolitú prírodu. Dychberúce miesto. Nakoniec som bol rád, že sme museli čakať ;o) Odbehol som si kúsok za dedinu a pofotil okolie.

 undefined

Zo Žabljaku sme sa vybrali smerom na obec Ďjurdevica. Typicky široká cesta R5 nás doviedla k druhému najväčšiemu kaňonu na svete. Kaňon Tary je obrovský. V Ďurdjevici ho križuje klenbový betónový most. Sú tu aj laná cez kaňon, po torých sa môžeš spustiť na druhú stranu. Raz to možno dám ;o)

undefined

undefined

Pokračovali sme pozdĺž kaňonu za Kolasinom sme zatočili na cestu E80 a pokračovali do hlavného mesta Podgorica.

undefined

Naobedovali sme sa za Podgoricou v meste Vinpazar v reštaurácií pred odbočkou na Godjine. Cesta tretej triedy ponad Škodarským jazerom je úzka, bez premávky. Jazero je z časti pokryté leknami a zhora je vidieť do Albánska. Miloš ma už začal nenávidieť za túto porciu serpentín. 

undefined 

Jazero bolo ako olej - voda ako zrkadlo. Prvý krát som videl pestovať tabak. Trocha som si utrhol a sušil na motorke;) Chalani nám ušli, potom sme sa stretli dole v meste Vladimír, odkiaľ sme prášili k vytúženému moru. Mesto Ulcinj je postavené na skalnatom útese, pod ktorým sú pláže. Za hradom smerom na pláž. Dorazili sme na malú pláž pod hradom, kde hlasno hrala hudba. Všetci počkali v plážovom bare a ja som sa pokúšal nájsť nejaké ubytovanie, ale nič schopné som nenašiel. Vybrali sme sa preto do centra. Pozdĺž pláže bolo veľa ľudí, ale za ženskou plážou sme našli hotel Albatros, kde sme sa na dve noci ubytovali. Večer sme si zavolali taxi do mesta.

Highlight: pipigril polievaný pivom

222km

12.07.2016

Kúpanie na súkromnej pláži a večera v centre.

undefined

0km

13.07.2016 Albánsko

Chalani nás prehovorili a vydali sme sa teda do Albánska. Takéto nakuknutie by nemal byť problém. Vrátili sme sa do mesta Vladimír a pokračovali do Albánska. Hraničný prechod sme absolvovali cez cyklistickú rampu bez čakania. Ale hneď za hranicami nás uvítala delegácia počernejších žien, ktoré v húfe blokovali cestu. Vytočil som boxera, tak, že sa predné kolo odlepilo od zeme až delegácia odskakovala. Welcome in Albánia. Cieľ sme si dali vlastne vedľajšiu dedinu, ale museli sme to celé obísť, pretože v delte rieky nieje most do Albánska. Pred Škodarom sme zatočili doprava, ale chalani nie. Tak sme sa chvíľu naháňali po ceste smerom na Durres, bolo tu veľa policajtov na každom kroku, ale motorkárov si nevšímali. Nakoniec sme sa postretali a dostali sa na cestu SH27 smerom na Velipolje. Hneď v meste sme hľadali ubytovanie. Bolo tu dosť plno, ale nakoniec sme našli hotel Fantazia na pláži. No hotel, bol to skôr penzión. Jedlo nič moc, izby bieda. Obed sme si dali na "hoteli" a šli k moru si zaplávať a poopaľovať sa. Večer prechádzka po promenáde. Bola ale vypadnutá elektrina, tak sme mali problém si dať kávu. Jedlo ale nebol problém, jedli sme jedlá z grilu. Večer bola živá hudba na terase pri promenáde, s majiteľom sme spievali a pili žirafu. Pivo čapované na stole z vysokého pohára.

 66km

Highlight:  Miešanie drinku na pláži. Nechápavý čašník, ani obrázok z mobilu mu nepomohol. Pivo zo žirafy.

14.7.2017 Lovčen, Njeguši, Kotor

Ráno cesta späť do civilizácie. Pri ceste sme si fotili pastierov a cigánske osady. Na hraniciach nás zase čakala delegácia - zase rev boxera ;o) Za obcou Lamiga sme nešli doľava, ale pokračovali po ceste tretej triedy na Pečurice. Cesta je tu užšia, ale ponúka parádne výhľady. Zastali sme v Konobe na kávu, mala kaskádovitú terasu smerom k moru a vyhľad na Dobrú vodu. 

undefined

Napojili sme sa na Jadranskú magistrálu a dorazili do mesta Sveti Štefan. Naobedovali sme sa na pláži a jeden slovák nám vysvetlil, že ostrov je vlastne americký hotel a recepcia je priamo pred násypom, ktorý naň vedie. Na ľavej strane je pláž, kde stojí set dve lehátka a slnečník 20€ a na druhej strane sú redšie s výhľadom na Budvu a drahé jachty, kde už set na deň stojí 50€. 

undefined 

undefined

 

Chalani mali už plné zuby serpentín a chceli ísť k moru do Kotoru. Preto zvolili cestu cez tunel priamo do Kotoru. Ja som ale chcel vidieť národný park Lovčen. Do Budvy cez Petrovac sme prišli spolu. My s Lenkou sme vybehli serpentínami smerom na Cetinje. Po ceste sme videli dom, ktorý bol asi podmytý, celý bol naklonený asi o 30 stupňov. Cetinje je pútnické miesto, tu som natankoval a pokračovali sme okolo Lovčenu po neskutočných cestách. Nakoniec sme našli odbočku do národného parku, kde sme zaplatili za vstup 4€ a zase po úzkych cestách pokračovali smerom na vrch. V jednom momente nám skoro oči vypadli z jamôk. Celý Kotorský záliv sme mali ako na dlani. Stáli sme na každom rohu. Cesta končí na vrchu Jezerského vrchu pri mauzoleu. 

Lovćen je rozlohou malé, ale významné pohorie miestnymi prezývané Čiernohorský Olymp. Najvyšším vrchom je Štirovnik (1 749 m), ktorý je pre prítomnosť vojska pre turistov uzavretý.

 

 Z mauzolea vidieť na jadranské more, vrch Štirovník je hneď vedľa a celý Kotorský záliv. Na vrcholu Jezerski vrh, ktorý je najvyššie turisticky dostupné miesto v pohoria, sa nachádza mauzóleum vladára Petara II. Petrovića Njegoša. Nachádza sa tu jeho veliká socha z čierneho mramoru a hrobka. Tesne pod vrcholkom hory Jezerski vrh je parkovisko, z nktorého vedie tunel pre peší výstup naprieč horou až na jej vrchol. Vo výške 1620 metrov sa nachádza nejznámejšie jezero pohoria - Lovcensko jezero.

undefinedundefined

 

Z Lovčenu sme si odkrútili 26 záktrut na známej ceste P1 Njeguši. Je to parádička pre serpentínofilov ako som ja. Chaloši nás už čakali v penzióne s výhľadom na more. Zaplávali sme si a najedli sa priamo na pláži. Večer sme sa pošpacírovali po starobilom centre mesta. Uzunké uličky vydláždené a obložené kameňom na pozadí obrovský masív a pevnosť. Mne osobne sa páči oveľa viac ako Dubrovník, alebo hociktoré iné prímorské jadranské mesto.  

 

undefined

 

188 km 

Highlights: ovci sveter

 

 15.07.2017 Jadranska magistrála a Kravica

Miloš zistil, že v Kotorskom zálive je zaujímavý ostrov. Ostrov Gospa od Škrpjela – umelo vytvorený ostrov Panny Marie v skalách. Ostrov leží v Kotorskom zálive neďaleko Perastu. Bol vybudovaný v 15. storočí prevážne námorníkmi, ktorí sem po svojom šťastnom návrate z plavby vhadzovali kamene ako vďaku za ochranu Panne Marii. Roku 1630 na ostrove vyrástol krásny barokový kostol so svetlo modrou kopulou, ktorá je už z diaľky viditeľná. V susedstve Gospa od Škrpjela sa nachádza menší prírodný ostrovťek Sveti Djordje (ostrov sv. Juraj) s benediktinským kláštorom z 12. storočia. 

 

undefined

 

Dohodli sme sa tak, že ráno vyrazíme čo najskôr, aby sme sa vyhli náporu ľudí z autobusov. Dorazili sme o 9.00. Chlapík na parkovisku všetko organizoval a o chviľu sme boli na ostrove. V kostole sú celé steny obložené zlatými plaketkami od námorníkov. Zvyk vhadzovania kameňov pokračuje každý rok sa tu tak deje 19.7. Bolo to tesne :o)

Z Perastu zase okolo časti Kotorského zálivu okolo kompy Jošice, sme pokračovali na sever po magistrále smerom na Neum. Tento deň bol v znamení prechádzania hraníc. V Chorvátsku sme zastavili nad Dubrovníkom, urobili si pár fotiek a pokračovali ďalej na sever. Dubrovník sme si odfotografovali len z parkoviska, ktoré je na magistrále nad mestom. Za Dubrovníkom sme prešli hranice Do Bosny do mesta Neum a zase späť do Chorvátska. Za Klekom sme zatočili na mesto Metkovič a zase do Bosny ;o) Začalo sa zmrákať, nejaký čas sa nám darilo utekať pred búrkou, ale dohnala nás. Skovali sme sa na prvej pumpe, dali si kávu a prečkali prietrž. Keď trocha ustala, v daždi sme pokračovali. Za obcou Studeneč pod dialničným nadjazdom bola nepekná dopravná nehoda. Uzavreli cestu a tak sme to obehli dookola k vodopádom Kravice, ktoré sú z diaľnice vidieť. Keď sme zaparkovali motorky na parkovisku, spustil sa lejak. Preto sme sa rozhodli navštíviť vodopády až ráno a našli sme si ubytko v obci Ljubušky hneď pri moste cez rieku Trebišac s názmov Most. Tu sme oslávili Kubovu 18tku.

Highlights: zresetovaný čašník, pivá na izbu, veteráni pri penzióne

 

16.07.2017 Bosnianský trojuholník

Ráno Miloško zvolal briefing a rozhodli sme sa obehať čo najskôr Kravice, Mostar a Blagaj. Ráno sme sa vrátili k vodopádom. Motorky sme nechali na parkovisku. Cestou dole sme počuli hukot vody a všade cez les tiekla rieka. Pod vodopádmi nikto nebol. Pofotili, pokochali a užili si kus krásnej prírody. 

 

undefined

 

Z Kravice sme prešli do Mostaru. Po ceste sme minuli Medžugorie, pútnické miesto. V Moštare si vypýtali 5€ za motorku na 5min parkovania ;o) Pozreli sme si most a hlbokú rieku Neretvu. Starý most je most zo 16. storočia cez rieku Neretvu v Bosne a Hercegovine, ktorý spája dve časti mesta Mostar. 9. novembra 1993, v období bosnianskej vojny, bol ako symbol vzájomného súžitia bojujúcich strán úmyselne zničený explóziami. Vďaka veľkému úsiliu bol za pomoci tureckých inžinierov znovu postavený. Nové otvorenie sa uskutočnilo 23. júla 2004.

Jeden športovec skočil pred nami šípku do rieky. Musí to tu byť fascinujúce počas RED BULL CLIFF DIVINGu, kde ešte na moste postavia 6 metrovú vežu.

 

undefined

 

Ďalšia zastávka bol chrám v Blagaj-Tekija z 16-teho storočia. Zle sme samozrejme zatočili a vybehli ponad pevnosť Blagaj po hlavnej na srbské hranice. Pofotili sme sa a vratili späť dole ku kláštoru. Prameň rieky spod obrovského skalného masívu je kolosálny. 

 

undefined

 

Pri Studenci sme vybehli na diaľnicu a pokračovali až k moru. Podarilo sa nám prať až k Zadaru, čo bol zámer, aby sme boli čo najbližšie k domovine. Krúžili sme po Petrčane, ale nenašli nedarlo sa nám nájsť žiadne ubytovanie. Hotel Pinja sa nám zdal pridrahý (164€/noc). V Informačnom centre nám poradili ubytovanie hneď pri mori vedľa Falkensteineru, ktorý mal na pláži bazén. Ubytovanie bolo super. Boli sme priamo na pláži a motorky sme mali za plotom (50€/noc). Zobrali sme si rovno dve noci a večer sme na odporúčanie domácej pani vyskúšali domáce špeciality v reštaurácií. Crny rižot bol pre mňa osudný.

372km

17.07.2016 - Dobrodošli

S Lenkou sme zabehli pozrieť Olivera do Nišu, kde sme sa vaľali v smradľavom bahne ako prasiatka. Poobede sme chceli ísť pozrieť kaňon rieky Zrmania, kde sa natáčal Winnetou (tři krát se otočí Rio Grande). Žial začal som už pociťovať nevolnosť a večer ma dorazili lazagne v centre Petrčane.

 

undefined

34km

 

18.07.2016 - cesta domov s diariou

Ráno sme zvažovali, či ešte neostaneme jeden deň. Lebo mne a Kubovi už bolo parádne zle. Kubo grcal a ja to druhé. Ale sme chlapi a tak sme sa rozhodli sa s tou cestou popasovať. za Karlovacom sme sa stratili. Na maďarských hraniciach sme sa čakali. Navrhoval som chalanom, nech prespia a ja sa ďalší deň pre Kuba vrátim autom. Ale chalani sa rozhodli ísť ďalej.že Kubo si už po ceste odgrcal svoje a vydrží. Potom sme sa zase stratili a keď sme po 105 km na prvej pumpe čakali s Miloškom na Maroška s Kubom a oni prebehli na ďalšiu pumpu, tak sme sa stretli úplne. Nakoniec sme sa ale stretli v Petržalke na OMV, ako keby sme šli spolu. Všetci zdraví, bez poruchy, len so sračkami.

830km

Highlights: brutálny vietor, prehaňanie, vracanie...

 

 

  

 

Atom

Poháňané boxerom v BMW - R1200GS