Cestopisy

Kde sme sa túlali? počkaj, pozriem cestopisy.pal.sk...

Balkán trip 2015

Feb 142016

Výlet sme plánovali už v januári. Pripravili sme si tričká, dohadovali destinácie, kalkulovali, drali prsty na mapach, zvažovali cesty a osadenstvo.

undefined

 SOBOTA

Vyrazili sme v sobotu skoro ráno o 6.00. Pretrpeli sme si nudné Maďarsko po dialnici smerom na Budapešť. Tam sme už mali dosť dialnice, tak sme sa vybrali smerom na Szolnok a odtiaľ na Oradeu.

undefined

Po dlhých rokoch znova v Rumunsku, bol som plný očakávaní, či sa to tam zmenilo k lepšiemu. Z rozpravania iných motorkárov som počul samé chvaly, tak som si to chcel overiť. Hneď na prvej pumpe nás už čakali havkovia. Túlavých psov by si ruminu mali dať na zástavu. Sú všade.  Prešli sme Oradeu, celkom veľké mesto. Po tej dlhej a nudnej ceste sme už nemali chuť na obhliadku a tak sme sli do dnešnej cieľovej destinacie kúpeľného mesta Baile Felix.

 undefined

Ubytovali sme sa na prvú šupu v hoteli na dosť vysokej úrovni. Celkovo kvalita ubytovania klesala počas tripu linárne smerom dole ;o) Motorky nám dali za hotel, recepčný nás ubezpečil, že budú pod kamerami a že sú tam psy. Moc ma to neprekvapilo, psy sú tu všade ;o). Hodili sme si spršku a šup do termalu, ktorý bol kúsok smerom dole kopcom. Pivo čapované, veľmi dobre! Po okúpaní, z vonka aj zvnútra sme si dali večeru. Varili naozaj parádne. Pýtali sme si domáce špeciality. ***sarmalak ******Lenka dopis******** Počas večere sa začala reštaurácia plniť hosťami a nakoniec dorazila aj nevesta so ženíchom, Tak sme mali live rumunskú svadbu. My sme sedeli na teraske, takže sme nezavadzali. Všetci spokojný sme šli spať, netušili sme, čo nás čaká na nasledujúci deň.

469km 8pív 6 vodiek

NEDEĽA

Ráno sme vyrazili o pol ôsmej naraňajkovaní smerom na Devu. CHYBA! Chceli sme si pozrieť Apuseni a skončiť na Brane pri "Drakulovom hrade". Rýchlo sme ale zmenili plány, keď sme za hodinu a pol prešli len 50km. Bol to naozaj zážitok. Ešte moje endurko bolo v pohode, ale Diavel a Warior su na to nie moc stavané. Cesta každých pár kilometrov zúžená do jedného pruhu a zastavená semaforom.

undefined

Nechceli sme byť za hulvátov a ignorovať červené, ale po asi hodine sme zistili, že tie semafory sú tam len informačné. Domáci ich absolutne neakceptujú. Kúsok dobrý asafalt, potom šotolina, kanalizácia popod cestu zakopaná len makadamom a rýchlosť spomalená na 30km/h. Vrelo neodporúčam túto cestu. Asi v v dvoch tretinách tejto hrôzy sme zastavili v reštaurácií, kde sme jedli polotovarovú pizzu. Najhoršie jedlo tripu. Oproti šiel Tiger Explorer,  jazdec s ladvinkou  zastavili na kavičku. Z jazdca sa vykľul Vladko, šefredaktor časopisu MotoMagazin ;o). Vymenili sme si poznatky, dostali sme časopis a vybrali sa ďalej.

undefined

Aby toho nebolo dosť, Ivanovi sa roztrhlo spojkové lanko. Nedeľa, nikde nikoho, teplo, všetko zavreté. Našťastie sú Rumuni veľmi milí a hneď prvý okoloidúci mladík nám dal lanko zo svojho bicykla, ktoré sme navliekli, zauzlili a Ivan mohol pokračovať. Lanko vydržalo až do Thesalonik ;o) Kvalita cesty, neprijemnosť s lankom nás zdržali natoľko, že sme ambíciu prísť do Branu zrušili a stanovili sme si cieľ Fagaras. Do Devy sme sa dostali vo veľmi zlom medzičase, ale odtiaľ to už odsýpalo. Deva  - Sebeš - Sibiu sme prešli veľmi rýchlo. Tu sa nám už vdialke v celej kráse začalo ukazovať nadherné pohorie Fararas. Tešili sme sa na Transfagarasanskú magistrálu. Ubytovali sme sa v Moteli Castel 2000 na kruhovom objazde, kde sa zatáčalo doprava na magickú cestu 7C. Ubytko v pohode, terasa plná, všade motorky ;o) Platí sa vopred.

 343km, jedno lanko, 3pivá

 PONDELOK

Ráno ako z knižky, gýčový pohľad na Fagaras. Neskutočné vzrušenie z očakávaného. Ani neviem ako rýchlo sme sa zbalili a už sme aj fičali smerom na juh. 

undefined

 Je to jedna z najvyššie položených ciest v Rumunsku. Začína v meste Bascov, vedie cez mesto Curtea de Argeş a končí v meste Cârţişoara. Na trase sa nachádza najdlhší tunel v Rumunsku. Pri výstavbe prišlo o život 40 ľudí.
Cesta sa zvyčajne otvára až začiatkom júla a opätovne sa zatvára koncom októbra kvôli snehu. Preto pred plánovanou cestou je treba overiť, či je cesta prejazdná. 

undefined

 Tesne pred upätím su popri ceste stánky, kde sme si dali ranajky. Dali sme si taky koláč z listkového cesta plnené mäskom, niečo ako burek v Chorvátsku. Kúpili sme si nejake slaninky, syr a podobne a vyrazili na vrch. Pomaly ako sa nám ukazoval vrchol, sa intenzita zastavovania a fotenia zvyšovala. Výhľad na nádhernú prírodu a v nej výsledok neskutočnej práce ľudí a 66OO ton dynamitu. Naozaj sme si to užívali, všade motorky. Ako sme sa fotili, zastavil pri nás Fín na GSe, ktorý bol už mesiac na cestách. Na vrchu je nádherné pleso a z neho pohľad pre bohov.

undefined

Mysleli sme si, že je to vrchol dnešného dňa. Bol však vrchol iba čo do nadmorskej výšky. Ďalej nás čakalo, ďalších 60km serpentín okolo priehrady Vidraru. Cesta končila pri priehradnom múre, ktorý je naozaj impozantný. Spomenuli sme si na natáčanie jedneho dielu Top Gear. https://vimeo.com/8010978 Teraz tu natáčali nejaký videoklip, videli sme aj megahviezdu, bola však lokálna, tak sme ju nepoznali. Niečo ako keby v Rumun pozeral na Juraška.

undefined

Ďalej sme pokračovali ďalej smerom na Curtea de Agres, kde sme zastali pri ozajstnom Drakulovom hrade Poenari. Vyšlapať sa nám tam však nechcelo, zato sme sa dobre napapali. Začali Balkánske hody: grilované mäsko a šopský šalát s úžasným syrom. Mali sme veľmi dorbý medzičas, tak sme sa dohodli, že to strelíme až do Bulharska. Bolo naozaj veľmi teplo, nie však také aké nás čakalo v Albánsku.

Prešli sme cez Pitešti, ktoré je dosť veľké mesto s chaosom v doprave. Pravidlo čím južnejšie si, tým väčší adrenalín v premávke. Prešli sme cez Slatinu a aby sme sa vyhli Craiove, rezli sme to po ceste druhej triedy na Orianovo, kde je kompa do Bulharska. Cesta bola príšerná, nikde sa nedalo platiť kartou, eurá nechceli a Leje sme nemali. Ale zase sa ukázala Rumunská pohostinnosť, keď nám pán, ktorý nás sledoval, ako sa pokúšame aspoň ovlažiť z lila pumpy, pretože sme sa báli sa napiť, daroval obrovský melón. Konečne sme sa dostali ku kompe, na ktorú sme čakali v tieni kamiónov obklopení havinkami. 

undefined

Úžasné bolo sledovať, ako na kompu ukladali kamióny, ktoré sa na nej otáčali a keď šli po rampe hore, personál kompy dvíhal na každom návese hydraulicky zadnú nápravu.

undefined

Mysleli sme, že na druhej strane Dunaja, ktorý je už v tejto časti fakt veľtok, nájdeme hneď ubytovanie. Opak bol však pravdou. Našli sme nádherný hotel na brehu, s krásnou záhradou a bazénom, bol však plný a tak sme preši ďalších 60km, kým sme našli ubytovanie, ktoré Marcel našiel vo svojej offline navigácií Maps.me. Kde sme trošku odbočili do Byalej Slatiny. Ubytko skvelé a jedlo ešte lepšie. Za 4 osoby 60€ aj s raňajkami. 

420km 6pív 4vodky 

 UTOROK

 

Atom

Poháňané boxerom v BMW - R1200GS