Cestopisy

Kde sme sa túlali? počkaj, pozriem cestopisy.pal.sk...

Rumunsko 2017

Jul 022017

S chalanmi sme sa narýchlo rozhodli, že vybehneme do Rumunska čo-to pojazdiť. Rumunsko je zaostalejšia krajina, s nádhernou prírodou a milými ľuďmi. Už dávno to nieje tá krajina, ktorej sme sa snažili, za minulého režimu vyhnúť na ceste do Bulharska.

undefined 

Odchod bol stanovený na  stredu ráno o 6.00, aby sme to nudné Madarsko prešli čo najskôr a mohli sa v Baile Felix močiť do večera v termálnom bazéne. Prišiel Miloš (Kawasaki Versys 1000), Rišo (Kawasaki Versys 1000), Ivan (Yamaha Warior 1700), Marcel (Ducati Diavell), Maroš (Suzuki Intruder M800) a Mišo (Harley Road King Classic) a ja na mojej GS. Za hranicami sme si klasicky kúpili diaľničnú známku a vyrazili smer Budapešť. Za Budapešťou sme šli na M5 a pri obci Újhartyán sme zatočili na Szolnok a odtial do mesta Oradea v Rumunsku. Kúsok za Oradeou je kúpeľné mesto Baile Felix. Oradea je mesto s cca 200 tisícovou populáciou. Chodia tu električky, presne také, ako u nás. Budovy sú nezateplené a také ošarpané. Ceľkovo Veľký Varadín, ako sa volá po slovensky, pôsobí tak nejak špinavo. Naopak Baile Felix je celkom čisté kúpeľné mestečko. Je vidieť že svoje roky slávy má už dávno za sebou, ale ľudia sem chodia stále radi. O tom sme sa presvedčili, keď som na istotu všetkých viedol do penziónu Noblesse, ktorý bol obsadený. Dobre som poznal tento penzión, už par krát sme tu prespali a vedel som, že je tam super domáca kuchyňa. Tak som chalanov nechal čakať a povedal som, že niečo vybavím. Vybehol som na hlavnú cestu a pokračoval smerom hore. Asi o 500 m bol na ľavej strane ďalší penzión s názvom Vila Etikette. Varili tu a mali aj voľno. Zavolal a vysvetlil som im, kde ma nájdu. Ubytovanie to bolo naozaj skvelé a medzičas aj s časovým posunom sme mali perfektný. Dorazili sme o 14.30. Do večera sme boli v termálnom kúpalisku, kde mali super pivo. Večer sme strávili na penzióne, kde nám aj navarili.

undefined

 

469 km, veľa piva a termál.

29.07.2017 Turda Salina

Na druhý deň sme pokračovali smerom na Cluj, daľšie veľko mesto. Celá cesta viedla popri rieke na ktorej boli priehrady nad úrovňou cesty, niečo ako naše Gabčíkovo, ale o dosť menšie. Zujímavé je mesto Huedin so svojími cigánskkymi palácmi. Dočítal som sa, že si ich stavia klan Gáborovcov, ktorý sa živi Klampiarčinou. No nádherný gýč, len čo je pravda. 

undefined

Pred mestom Cluj sme sa napojili na diaľnicu A3, ktorá tvori z časti je obchvat tohoto mesta a prešli sme 36 km zo 256 km dlhej diaľničnej siete Rumunska. Do Saliny Turdy sme prišli okolo obeda, je tu veľa bufetov, takže s obedom problém nebol. Soľnú jaskyňu v ktorej sa za Francza Josefa ťažila soľ pre celý svet, som už videl, ale bol som rád, že som si ju mohol pozrieť znova. je to obrovská sieť soľných baní. Je tu aj múzeum ťažby v týchto jaskyniach. Človek sa tu cíti taký malinký. Je vidieť zvonovitý tvar, ktorý vznikol systémom ťažby. Na dne najnižšej bane je voda a dá sa tu počlnkovať. Umiestnenie svetiel je jedinečné. Z hornej časti vrchnej bane do najspodnejšej je to 13 poschodí. Po obvode je na drevených trámoch v najvyššej časti urobená lávka. V najvačšej bani je ruské kolo a bowling. 

undefined

 Zo Salini sme smerovali pod Transalpinu. Ivan s Mišom si zafixovali že ideme do Sibiou, ale mal som na mysli smer na Sibiou. Cakali sme ich dosť dlho, ale Ivan sa hnal za medailov a Mišo mu nevedel ukázať že sa má vrátiť. Poslali sme im súradnice kam ideme a s vedomým že Mišo ma navigáciu sme šli hľadať Marcela s Marošom, ktorý šli napred. V dedinke Sugag našli hned na ceste ubytovanie. Ako sme sa tam blížili stala sa ešte jedna vec, Rišo bol od tohoto momentu iný človek. Požičal som mu GS na pár serpertín ;o)  

Highlights:

  • Videl som tri kone na valníku. Valník šiel oproti a ponad kabínu na mňa pozerali tri kone. 
  • Biologický poplach v Saline Turde
  • Izba číslo 9 a Marcelov záchvat z Rajca
  • Zmizlo enormné množstvo horáliek

30.6.2017 Transalpina

Ráno  sme sa zobudili do nádherného dňa so sviežim horským vzduchom. Domáca pani nám urobila raňajky. Mišo s Ivanom šli natankovať, pomaly nás dobiehali. Tento krát som vedel, kde treba zatočiť, aby sme trafili na Transalpinku. Minulý rok sme zatočili doľava a zabehli zbytočne 40km. nebola to zlá cesta, ale na Transalpinu nemá. Je to horský prechod, ktorý miestami prechádza po hrebeni vo výške 2000 m n/m. Dôležité je vystihnúť dobré počasie, na čo sme my mali šťastie. Na rozcesti pri bufete, kde bola naozaj pekna bufetárka, sme počkali Miša s Ivanom a rúbali sme na Transalpinku.  

undefined

 undefined

 undefined

Marcel sa v Novaci odpojil a nasmeroval si to smerom domov. V Bengeşti sme na pumpe natankovali s vyrazili po 67čke na Ramnicu Valcea a údolím rieky Olt popri mnohých priehradách smerom na sever do mesta Cârțișoara, kde som mal tip na ubytovanie. Casa Duse je skryté v dedine, nie je to na hlavnej ceste. Ubytovanie má peknú terasu, sú tu domčeky aj izby v penzione. Tentokrát sme boli v penzione. Podelili sme sa po izbách a Miloš našiel na izbe na koberci exrement od psa. Najprv som si myslel, že si robí srandu, ale potom som videl, že je vážny ;o) Domáca sa ospravedlnila za svojho čaučaua.

 undefined

Fagaraš už na nás čakal. Ráno dokonalá azúrová obloha, nevedel som sa dočkať klopenia motorky na nekonečných zákrutách. Túto cestu dal v 70-tych rokoch postaviť narušený Rumunský diktátor  Ceaușescu. Cestu sa preto prezýva ako "Ceaușescuova pochabosť". Pri stavbe umrelo viac ako 40 ľudí a minulo sa cez 6000 ton dynamitu. Na trase sa nachádza najdlhší tunel v Rumunsku. Cestu však na zimu zatvárajú a na jar je znova spojazdnená, keď sa roztopí sneh. Preto si treba dopredu zistiť, či je otvorená. Bol som tam viac krát a vždy bol na vrchole sneh. Dohodli sme sa, že sa hore počkáme, lebo každý si fotil v každej zákrute výhľady. Na vrchole je pleso a tesne pred tunelom treba zahnúť doľava. 

undefined

Rovinka za Cartisoarou.

undefined

undefined

 

Spustili sme sa do tunela spravili ešte pár záberov. Potom nasledovala bohapustá naháňačka až k kolosálnej priehrade, pod ktorou sa ráno prebudili Jeremy Clarksson,  Richard Hammond a James May, ked nakrúcali Rumunský špecial. Na priehrade bolo už celkom teplo a dosť ľudí.

undefined

Pokračovali sme preto dalej pod hrad Poenari, ktorý je ten pravý Drakulov hrad. Bol som pod ním už asi 5 krát, ale ani raz som sa neodvážil v komplet výstroji výšliapať tých 300 schodov. Takže všetky fotky mám len z reštaurácie pod ním ;o) Tu sa poniektorí najedli. Mišo s Ivanom chceli ostať v Rumunsku dlhšie, rozlúčenie bolo rýchle a my sme sa vydali na cestu smerom domov. Kúsok za Poenari v obci Corbeni mi odletel z držiaku môj nový telefón. Padol vedľa krku smerom pod zadné koleso, cítil som, že som ho aj prešiel. Používam ho ako prehrávač hudby a samozrejme aj ako navigáciu. Preto som okamžite zastavil, otočil sa a pomaly som  ho hľadal. Samozrejme som ho nenašiel hneď. Prešla asi pol hodina. Chalani mi zdrhli. Celý čas som šiel ako prvý a viedol ich, ale samozrejme teraz boli všetci predo mnou. Nemohol som im zavolať. Domov by som trafil, ale istota je istota. Asi po 40-tich minutách chodenia pozdĺž krajníc som konečne našiel môj Xiaomi. Neveril som vlastným očiam. Bol len jemne prasknutý displej. Hold, masívny telefón. Spolubrázdičov som našiel na pumpe, čudovali sa kde som. Cez Ramnicu Valcea sme prešli na Sibiou a po diaľnici až k Deve a za ňou sme hľadali ubytovanie. Chlapci sa rozhodli, že vyradíme návštevy hradov, preto sme nešli k Hunedoáre. V obci Julita som poznal ubytko pri malej riečke s bazénom. Tak sme sa ubytovali, domáci nám navaril a nosil pivá. 

undefined

Raňajkovali sme pekne komerčne v McDonalds v Arade. Arad je veľké mesto s historickými budovami. 

undefined

Zbytok bola už len dialnica po rovine. Madarské pusty, Budapešť Gyor a Bratislava. Ako sme doma zaparkovali pustil sa dážd. Proste dobre načasované. Domov sme prišli naobed. Ivan s Mišom večer ;o)

 

 

Atom

Poháňané boxerom v BMW - R1200GS